Zober loptu, nie drogu

Zdravie je to najcennejšie, čo človek v živote má. V mladom veku si to až tak neuvedomuje. Myslí si, že práve kariéra, peniaze, hmotné statky sú to najdôležitejšie. Avšak z roka na rok si predsa človek začína viac a viac uvedomovať hodnotu zdravia. My si tento fenomén na našej škole veľmi dobre uvedomujeme. Športový deň, ktorý sa dnes na našej škole uskutočnil, pod názvom Zober loptu, nie drogu, má k tomu aspoň trošičku prispieť.

Naši pedagogickí asistenti pod taktovkou, ktorých sa táto akcia organizovala, sa na tento deň dôkladne pripravili. Uvedomujúc si, že byť zdravý, to nie je len mávnutie čarovným prútikom, ale práve naopak je to isté uvedomenie si, že na to, aby človek bol zdravý, musí niečo preto urobiť. Mal by sa zdravo stravovať, cvičiť, ale taktiež sa aj veľa učiť, pretože v živote je veľa nástrah, ktorým treba odolať, pred ktorými treba, čo najďalej utekať. Áno, máme namysli drogy. Zároveň si už uvedomujeme, že ak má človek tie najdôležitejšie informácie o spôsobe zdravého života podané zavčasu, dokáže sa v pravú chvíľu vyhnúť týmto negatívnym javom našej spoločnosti. Vie im odolať a zároveň sa vie o seba dostatočne postarať tak, aby mohol o sebe povedať: „Cítim sa byť zdravý, pretože žijem zdravo.“

A tak dnes - Dušan, Fero, Vlado, Patrícia, Veronika a Miro pripravili pre našich žiakov, ale aj našich učiteľov nezabudnuteľné podujatie. Akciu plnú nielen športových, ale aj vzdelávacích aktivít o drogách. Čím mnohí počas tohto dňa mohli uvidieť, ako naši žiaci - súťažia, zabávajú sa, ale aj pozorne vnímajú hovorené slovo. Spomeňme hoc len zopár aktivít ako napr. kopanie lopty do upravenej bránky, prenášanie pimpongovej loptičky v polievkovej lyžičke pomedzi kužele, hod obruče na kolík, či hod tenisovej loptičky do nádoby.

Čo povedať na záver?

Žijeme momentálne v neľahkom období – období pandémie. Napriek tomu, že sme museli prísne dodržiavať všetky epidemiologické opatrenia a nariadenia, môžeme s radosťou povedať, že sa nám podujatie veľmi vydarilo. Verte, že z neho nám zostanú len tie najkrajšie spomienky. Fotografie, ktoré vzišli z neho, nám budú tieto spomienky umocňovať. Kiežby tá radosť a ten úsmev na tvárach našich žiakov, ktorý sme mali my, pedagógovia, možnosť vidieť, zostal im, čo najdlhšie. Veď to bolo aj cieľom tejto krásnej a pre našich žiakov potrebnej akcie. Ešte raz, milí naši pedagogickí asistenti, vrelá vďaka.

Vedenie školy

ZŠ Ostrovany